Dajte si rande so svojim dychom!

Všetko so všetkým súvisí alebo kedy sympatikus stráca sympatie      

Hovorili to mudrci dávnoveku a potvrdzuje to aj súčasná veda; všetko so všetkým súvisí a nič vo vesmíre neexistuje oddelené od celku. Možno najviac si to dokážeme uvedomiť práve sami na sebe. Dnes už totiž stále viac ľudí zdieľa názor, že s fyzickým stavom tela má čo do činenia aj duševné rozpoloženie človeka. Rukolapne to ilustruje napríklad aj vplyv silného emočného vypätia na naše dýchanie.  

Foto: <a href='https://www.freepik.com/free-photo/group-of-people-sitting-in-lotus-position_975939.htm'>Designed by Freepik</a>

Každý z nás už takéto situácie zažil. A každý z nás tiež pocítil, ako stres mení aj rytmus a kvalitu nášho dychu. Ten sa zrýchľuje a stáva sa nepravidelným. Srdce nám búši, tep sa zbláznil, potíme sa a o jasnom uvažovaní nemôže byť ani reči. K slovu sa hlási náš sympatický nervový systém, kedy sa predpokladá vysoký výdaj energie: "Bojuj alebo uteč!" Čo je, samozrejme, pri život ohrozujúcich situáciách nevyhnuté. Naakumulované napätie sa vtedy uvoľní a opäť môže v organizme nastať rovnováha. Avšak ak tento pohotovostný režim pretrváva v bežnom živote dlhodobo (stres v práci, hnev, strach, úzkosť, smútok) a my ho nedokážeme uvoľniť, náš stav sa zhoršuje...

Život nie je "peříčko" alebo ako si konečne vydýchnuť

Ako už bolo povedané, keď je telo v napätí, či už fyzickom alebo psychickom, dochádza k väčšej tvorbe energie a jej následnej spotrebe, aby došlo k harmonizácii stavu. Tento výdaj energie však produkuje rôzne odpadové látky, ako kyselina mliečna a CO2, ktoré sa pri aktivite vylučujú do krvi, čím sa telo zakysľuje. Prirodzené chcenie nášho organizmu je však obnoviť svoju rovnováhu a teda aj zásaditý charakter krvi. O to sa stará autonómna riadiaca sústava pre dych uložená v predĺženej mieche, ktorá vydá povel na zrýchlenie dýchania. My ju síce počúvneme, začneme dýchať rýchlejšie, ale často opäť iba plytko do hrude. Takže kyslíku je opäť nedostatok a telo sa zakysľuje ešte viac. Cítime tak ešte väčšie vyčerpanie a únavu. Aj keď to v tejto chvíli znie priam bezvýchodiskovo, svetlo na konci tunela existuje! Je ním druhá vetva nášho autonómneho nervového systému - parasympatické nervstvo. Aktivujeme ho práve obrátením pozornosti k pokojnému, pomalému a voľnému dýchaniu, čím umožníme nášmu organizmu opäť vstúpiť do stavu rovnováhy.

Trochu o pránájáme alebo kedy sa dýchanie stáva liekom

Ak nám dýchanie nastavuje zrkadlo v tom, v akom stave je naša myseľ (vedomie), tak z toho dokážeme logicky odvodiť, že našu myseľ (či vedomie) dokážeme ovplyvniť prostredníctvom nášho dychu. Joga preto kladie veľký dôraz práve na vzťah dychu a vedomia. Dôkazom sú stáročiami overené dychové techniky. Ich cieľom je jednak riadenie toku energie v tele a jednak zmena starých zakorenených vzorcov správania. Toto ovplyvňovanie toku energie za pomoci dychových techník sa v joge nazýva pránájáma (4.stupeň Pataňdžaliho systému jogy). Ako uvádza aj MUDr. Jiří Votava, dýchanie nosom pri cvičeniach pránájámy má veľký vplyv na organizmus, nakoľko bolo dokázané, že spoje z nosovej sliznice vedú priamo do hypotalamu a mozgovej kôry. Rytmus striedania priechodnosti nosných dierok tak súvisí s aktivitou sympatiku a parasympatiku, teda pozitívne ovplyvňuje celkovú harmonizáciu nášho nervového systému. Dýchanie sa tak stáva liekom, zdrojom energie, podporuje imunitu organizmu a koncentráciu. A čo viac, dodáva nám dnes tak potrebný pokoj a harmóniu.  Pokiaľ vás trápi stres, nespavosť, nervozita alebo strach, dajte si rande so svojim dychom. Vyzerá síce tak obyčajne, ale ak mu dáte šancu, stane sa vám najvernejším a najpodporujúcejším partnerom:-)

Autor: Terézia Smaržiková

Zdroj: Powerjoga akademie s.r.o. 2015, Václav Krejčík (študijné materiály)

Pránájáma věda o dýchaní, Dr. Govind Rajpoot, PhD., zápis z kurzov 2011 a 2013